V minulom blogu som riešila dilemu ( či skôr trilemu :o), ako komunikovať s dieťaťom v trojjazyčnom prostredí. Základom ostáva, že na dieťa hovorí každý z nás svojou vlastnou rečou, a medzi sebou komunikujeme po anglicky, pričom snaha je, aby angličtina bola na ústupe. Podľa názoru mnohých ľudí z okolia aj z diskusie pod článkom nie je vmiešavanie tretieho jazyka vôbec problém, ale doležité je, aby sme dodržiavali zásadu jeden rodič jeden jazyk v priamej komunikácii s dieťaťom.
Niečo, čo som si neuvedomila, je komunikácia nazvime to „detskou rečou". Používame zdrobneniny, slová ktoré sa používajú iba v rozhovore s deťmi, citoslovcia, alebo uplne vymyslené slová. Má to pravdepodobne každý jazyk a tieto tvoria základ pre prvé slova, ktoré bábätko imituje, priraďuje im význam a neskor určitú dobu používa, až kým neprejde na jazyk dospelých.
Rozhodla som sa zmapovať tieto slová, ktoré momentálne používame a vytvoriť mini slovník slovensko-španielskeho „baby talku".( ak niekomu napadne, ako to pekne nazvať po slovensky, dajte).Tieto slová sa budeme snažiť identifikovať v prvých zvukoch či hláskach, preto je aj celkom zaujímavé porovnať, ako veľmi sa slovenčina a španielčina líšia, a kde môžeme natrafiť na tzv. false friends.
Tu je môj mini slovník. Treba brať do úvahy, že tieto slová sa nepoužívajú paušálne, každý si zo svojej rodiny a zo svojej oblasti prinesie iné názvy.
Mama - Mamá, skrátene aj Ma
Otec, Tata, Tato - Papá, skrátene aj Pa, alebo rovnako Tata. Papá sa používa skôr v meste, Tata na vidieku. My používame Papá.
Zdrobnenina mena - španielčina používa koncovku "ita", "sita" alebo "cita" pre ženský rod, "ito", "sito" alebo "cito" pre mužský. Našu Emu voláme Emita. Rovnako sa zdrobňujú akékoľvek iné slová.
Babka/ Dedko - Abuela/ Abuelo, alebo tiež Nona / Nono (slová talianskeho pôvodu, vplyv taliančiny je v Argentíne značný)
Dievča - Nena
Chlapec - Nene
Papať - Comer (jesť) la papa
Mliečko - Lechita
Cikať - Hacer (robiť) pis
Kakať - Hacer (robiť) caca
Dudlík, Dudinka - Chupete
Hajať, Haji (Spať) -Hacer (robiť) noni
Ham - Ñam
Bum bác - Pumba
Hopa, Hopi (ísť na ruky) - Upa
Bábo - Bebe
Pá pá- Chau
Sedieť, Hačí -Sentarse
Hrať sa, Hrajuška - Jugar, Juguetito
Plienka -Pañal
Auto robí brm - španielsky zvuk je Brum, ako náš medveď. Ten ich robí Grrr.
Pes robí hau - po španielsky Guau
Mačka robí mňau -Miau
Upokojovanie typu Ale no, Už je dobre - Ya está (Už to je), Ya pasó (Už je to preč)
Na záver zaujímavý rozbor slova:
Kojiť, Dojčiť - Amamantar. Pochádza zo slova "mamas"( vlastne dve mamy), ako sa kedysi označovali prsia. Moderný výraz je "pechos" alebo hovorovo "tetas". Môj manžel má veľkú srandu, ked vidí obchod zo siete predajni Teta.
Krásne vianočné sviatky všetkým!
